Dubnica nad Váhom
nar. 1990
Andrea Uváčiková
štúdium:
2006- 2009
Stredná umelecká škola, Trenčín, odbor: propagačná grafika;
2010- súčasnosť
Ostravská univerzita v Ostravě, detašovaný ateliér volnej grafiky v Zlíne
kolektívne výstavy:
Výtvarné Spektrum 2008, Trenčín, Humenné
Dubnický výtvarný salon
Otrokovický výtvarný...[ Čítaj ďalej... ]
Dátum registrácie: 30. 1. 2009
I.
| FORMÁT: A4 OBSAH: téma- človek- robot: Človek- robot, človek ako robot, človek je robot, človek nie je robot?, človek sa správa ako robot, bude či už je človek robot?, človek naprogramovaný ako robot... V tejto sérii prác sa zaoberám roblémom človeka- robota, ktorý je uväznený v svete plnom nezmyselných pravidiel, do ktorého sa ale narodil, a preto musí bojovať. Keď som jeden večer tvorila, nevedela som, čo z toho vznikne. Mala sm zámer vyjadriť niečo, čo je niekde hlboko vo mne a nedarí sa mi to pomenovať. Možno som dúfala, že keď budem kresliť bez premýšľania, zrazu sa na papieri objaví TO čo hľadám v sebe. Presná, tenká línia, kreslená tušom sa zrazu začala rozpíjať na mieste, kde bol výkres navlhčený vodou. Vznikla ŠKVRNA. Čierny tuš postupne zapĺňal miesta na bielom papieri, akoby pomaly pohlcoval každý milimeter čistej plochy. Ako infekcia. Pomyslela som si. Čierny tuš sa šíril po papieri, no niektoré miesta zostávali stále biele. Biele ako črepiny v našej mysli... „Jsi tady proto, že něco víš. To, co víš, nedovedeš vysvětlit, ale cítíš to. Cítil si to celý život. Stalo se něco velmi špatného se světem. Ty nevíš co – ale je to zde, jako střepina v tvé mysli, dohání tě k šílenství. Je to ten pocit, který tě přivedl ke mně. “ Pohltilo ma pozorovanie čieneho tušu, ktorý sa správal ako predátor. Usídlil sa na bielej ploche- akoby bola jeho...Presne tak ako sa v našich mysliach usídlili „čierne škvrny“ vo forme všetkých vecí, názorov, popisov sveta, ktoré nám boli od malička vštepované ako nemenná a stála pravda. A nás ani len nenapadne premýšlať alebo nebodaj polemizovať nad tým čo je v skutočnosti pravda. Možno je to príliš odvážne, alebo príliš šialené...a možno zbytočné... „Nevidíme pravdu, pretože sme slepí. To, čo nás oslepuje, sú falošné predstavy v našej mysli. Cítime potrebu mať pravdu, a ostatným ju odopierať. Dôverujeme tomu, v čo veríme, a naše predstavy nás vedú k utrpeniu. Je to akoby sme žili uprostred hmly, ktorá nám bráni vzhliadnuť dalej než na špičku vlastného nosa. Žijeme v hmle, ktorá nie je skutočná. Táto hmla je sen, náš osobný sen života, sen všetkého čomu veríme, predstáv, ktoré sú do nás vložené. Celá naša myseľ je hmlou, ktorú Toltékovia nazývali mitote. Naša myseľ je sen, v ktorom súčastne hovoria tisíce ľudí a navzájom si nerozumejú. A toto je stav ľudskej mysle- veľká mitote, ktorá nám prekáža poznať, kto v skutočnosti sme. V indii nazývajú mitote májou, čo znamená ilúziou. Je to predstava osobnosti o svojom „vlastnom JA.“ Všetko čomu veríme o sebe samých a o svete, všetky názory naprogramované v našej mysli, to všetko je mitote. Nevidíme, kým v skutočnosti sme, nevidíme, že nie sme slobodní.“ | |
| Hodnotenie diela: | Ohodnoťte toto dielo kliknutím na 1. až 5. hviezdu. |
| Rok výroby: | 2011 |
| Cena: | 30 EUR |
| Typ diela: | Grafika |
| Motív: | abstrakcia, iné |
| Séria: | človek- robot |
| Podklad: | grafický papier pre hlbkotlač |
| Technika: | lept |
| Rozmery: | 29 cm × 21 cm |
| Obľúbené: | Pridať medzi obľúbené |
| Počet videní: | 86 |